Šaman

Jedna z najznámejších a popri Invalidných súrodencoch asi z najviac cenených Bondyho próz (samizdatovo prvýkrát roku 1976) je vybudovaná na reáliách pravekej, neolitickej spoločnosti, ktorou však prerastajú prvky súčasného policajného „komunistického“ štátu.

Na osudoch starnúceho „šamana“, teda akéhosi duchovného vodcu tlupy, sa odráža pervertovanosť doby: kompromisníctvo, zvôle mocných, manipulácia ľuďmi, snaha prežiť na úkor blížneho: „diablov svet“, v ktorom už nie je nádej na obrat k lepšiemu, na východisko, na uchovanie morálnych hodnôt. Už I. M. Jirous kedysi poukázal na skutočnosť, že ústredná postava je štylizovaným autorovým autoportrétom, v ktorom sa sebaobžaloba mieša s apológiou. Šaman je oi jednou z mála Bondyho próz, doplnených tiež ad hoc písaným cyklom básní, teda dielom, v ktorom je prekračovaný rozpor medzi „didaktickou“ epikou a „autokonfesnou“ lyrikou.

Druhé vydanie dielo vychádza v neskrátenej a necenzurovanej podobe, s edičnou poznámkou Martina Machovca.