Hlasy v bouři

Clare si vybavila zimu. A opustené autá pri krajnici, hračky pohádzané na ceste. Vybavila si nekonečnú fujavicu a hrôzu, ktorú nedokázala vysvetliť. A potom už nič…

Keď sa prebudila, ležala celá rozboľavená a vydesená v prastarom, ponurom dome, pripomínajúcom skôr starodávne šľachtické sídlo. Pri posteli sedel neznámy mladý muž a tvrdil, že mala vo fujavici autonehodu. Našiel ju a priniesol do svojho domu. Clare by zo všetkého najradšej utiekla, ale je až príliš slabá a fujavice za oknami stále nepoľavuje. Uväznila ich v dome a Clare nezostáva nič iné, len čakať. Mladík sa k nej správa milo, ale Clare si nie je istá, nakoľko mu môže dôverovať? On tvrdí, že sú v dome sami, ale ona má pocit, že vidí a počuje veci, ktoré naznačujú, že okolo niekto sliedi a čaká na príležitosť. Napätie stále stúpa as ním aj pocit, že sa z nich stala lovná zver. Clare dochádza k záveru, že jej nehoda nebola náhodná. Vonku za dverami na ňu niečo číha, niečo čaká, až opustí bezpečie kamenných múrov... niečo strašné, neľudské a kruté.