Člověk nula

Po celosvetovej katastrofe sa počet ľudí na planéte ustálil na troch miliardách - a to doslova. Nikto neumiera (slová ako umierať alebo smrť sú zakázané), len sa po dokončení jedného života reinkarnuje a začína ďalšie. Každý človek si sebou nesie informácie o všetkých svojich predchádzajúcich životoch. Rodina a vlasť nič neznamenajú, spoločnosť je globalizovaná a centrálny mozog riadi jej bezchybný chod a udržuje ju v stave permanentného šťastie. Každý systém ale raz zlyhá, a tak sa narodí Zero, troch miliardtý prvý človek na planéte, človek, ktorý sa nikdy narodiť nemal. Kto je to? A prečo sa svojím charakterom toľko líši od ostatných obyvateľov? A čo keď je celý systém reinkarnáciou založený len na lži a podvodu?
Anna Starobiněcová stvorila vo svojom románe víziu komplexného sveta, zjavne inšpirovaného diely Georgea Orwella alebo Aldousa Huxleyho. Zvlášť paralely s Huxleyho Koncom civilizácie sú v knihe jasne viditeľné, napríklad v podobe zákazu používania niektorých pre nás bežných slov. Fyzický svet, takzvaná prvá úroveň, je vnímaný ako primitívne, všetko podstatné sa deje v Soči, virtuálnej realite, ktorá ovláda životy obyvateľov a núti im množstvo banálneho obsahu. Tí, ktorí sa systému vymykajú, sú zavretí v nápravných ústavoch. A všetko riadi entita Živého, ktorého mier a harmónia nesmie byť za žiadnu cenu ohrozená ...