Rozhovor s Jonathanom Starkom, autorom pokračovania série Osamel

Lovkyňa je nová trilógia zasadená do sveta Magnamundu. Svet, ktorý poznajú fanúšikovia fantasy kníh z osemdesiatych rokov minulého storočia. V roku 1984 Joe Dever vydal svoju prvú knihu hier, Osamelý vlk. Táto séria pokračovala aj v budúcnosti. Celkovo bolo vydaných 32 kníh. Našťastie ani po štyridsiatich rokoch Deverova tvorba nestratila svojich verných fanúšikov a z mnohých z nich teraz vyrastajú noví autori. Medzi nich patrí napríklad Jonathan Stark, ktorého trilógia Lovec je dôstojným nástupcom Deverovho nesmrteľného diela.

Začnime o tebe, Jonathan. Aké sú tvoje doterajšie skúsenosti so sériou Osamelý vlk a čo ťa inšpirovalo k tomu, že si chcel napísať vlastný príbeh zasadený do sveta Magnamundu?

Pre dieťa, ktoré bolo veľmi neisté a trochu vyvrheľ, bol Magnamund miestom, kde som mohol byť hrdinom a cítiť sa bezpečne... pokiaľ som sa držal ďalej od lodí. Prvú knihu som prečítal, keď som mal osem rokov, a nikdy som ich neprestal čítať. V skutočnosti ma svet Magnamundu neinšpiroval k písaniu. Jednoducho som Magnamund nikdy neopustil.

Čím ste sa pri písaní Lovkyne inšpirovali?

Tiahne ma to k tragédii. Pravdepodobne preto, že jedným z mojich prvých čitateľských zážitkov, je masaker bratov a sestier z rádu Kai. Vďaka, Joe! Myslím, že kľúčom k úspešnej tragédii je otázka voľby verzus slobodná vôľa. Dobrá tragédia vždy vyvoláva otázku, či sa niečo nedalo urobiť lepšie. A knihy hier vo svojej podstate túto otázku vždy kladú. V Lovkyni som chcel tento konflikt naozaj vyostriť - je to séria, ktorá sa pýta, či môžeme zmeniť svoj osud.

Pri zalidňovaní série som nechcel vytvoriť klišé - Magnamund je bohatý svet a zaslúži si viac. Každú postavu som si dôkladne premyslel. Nechcel som hneď skočiť na prvý nápad, ktorý mi napadol. Kládol som si otázky typu: "Mohol by túto úlohu hrať príslušník iného pohlavia? Alebo niekto starší? Niekto, kto je vtipný namiesto vážneho?" Nakoniec z toho vzniklo množstvo prekvapivých zvratov - postavy sa napríklad dostali na miesta, kam som ich pôvodne nezamýšľal.

A predsa je mojou najobľúbenejšou postavou tá, ktorú poznám už veľmi dlho. Bratr Katar je čarodejník z Bratstva mágov. Je roztomilo naivný, ale dostatočne uvedomelý na to, aby to o sebe vedel, no zároveň príliš roztržitý na to, aby s tým niečo urobil. Je výtvorom fanúšika rolových hier, ktorý túto postavu vytvoril pred viac ako desiatimi rokmi pre pôvodnú RPG hru D20 Lone Wolf. Hru som viedol len niekoľkokrát, ale odvtedy sa Cathar objavil v mnohých iných svetoch. V skutočnosti však patrí do Magnamundu. Som rád, že som ho mohol priviesť domov.

Písanie dokonca aj jednej knihy hier môže byť náročné, najmä keď ju píšete po prvýkrát. Napísali ste celú trilógiu. S akými prekážkami a problémami ste sa počas písania stretli? Ako ste ich prekonali?

Pri Lovcovi som veľa prepisoval. Najmenej 50 % každej knihy prešlo kompletným prepracovaním ešte predtým, ako sa vôbec dostala do fázy editovania a korektúr. Spočiatku som si myslel, že prepisovanie je znakom zlého plánovania... ale nakoniec som si uvedomil, že je to proces. Môj tvorivý proces. Sadnem si a píšem knihu, ktorá odhaľuje problémy. Keď ich začnem vidieť, prepíšem ju. Najťažšie bolo naučiť sa to prijať a zmieriť sa s tým. Nie je to znak zlyhania, ale prostriedok na dosiahnutie lepšieho cieľa.

K téme vašich výziev - môžete nám priblížiť váš tvorivý proces? Každý autor robí veci trochu inak. Čo teda pre vás znamená *tvorivý deň*?

Písanie nie je mojím denným zamestnaním, takže ho musím skĺbiť s prácou 40 hodín týždenne a výchovou dvojročného syna Tarana. Veľa píšem v noci a počas pracovných prestávok. Mám hromadu zošitov, ktoré nosím so sebou. Keď pracujem na gamebooku, neustále si zapisujem časti a poznámky a vytváram vývojové diagramy. Píšem si veľké osnovy celkového príbehu a potom lineárne píšem dobrodružstvo na základe týchto osnov, akoby som hral hru a skúmal jednotlivé cesty za pochodu.

Používam tri programy: Dokumenty Google na samotné písanie, program na interaktívnu fikciu Twine na rozvrhnutie ciest a tabuľku na sledovanie predmetov, stôp a počtu použití jednotlivých zručností (aby som sa snažil udržať rovnováhu). Snažím sa napísať 3-4 články denne, pričom viem, že pri približne 50 alebo 100 článkoch pravdepodobne narazím na množstvo problémov so zápletkou a budem musieť prepísať všetko, čo som dovtedy urobil. Niekedy som s prácou nespokojný. To je pocit, ktorý ma varuje, že niečo treba prepísať. Je to signál, aby som sa išiel prejsť a pokúsil sa zistiť, v čom je problém.

A na záver, čo môžu fanúšikovia očakávať pri čítaní série Lovkyňa? V čom sa tieto knihy líšia od série Osamelý vlk? V čom sú si podobné? V čom je Lovkyňa jedinečným novým prírastkom do ságy?

Séria Osamelý vlk, Osamelý vlk, je príbehom postavy, ktorá hľadá vykúpenie. Na samom začiatku série si uvedomí, kým je, a z Tichého vlka sa stane Osamelý vlk. Táto séria sa pozoruhodne končí zrodom Nového poriadku Kai. Samotný vlk už nie je sám. Túto vlastnosť má aj Lovkyňa: na začiatku série je veľmi osamelá. V čom sa však knihy najviac líšia, je to, že hráč rozhoduje o tom, kde sa príbeh Lovkyne skončí. V knihe Lovkyňa je množstvo tajomstiev a rôznych ciest, ktoré sa dajú preskúmať.

Podporujem čitateľov, aby si gamebook zahrali viackrát a vyskúšali rôzne voľby - záleží na nich a mnohé z nich výrazne ovplyvnia celkový príbeh. A to aj v tom, aký druh Loveckého umenia si vyberiete na začiatku.

preložila Eva Lasslerová